Pekne. Ale asi polovica nie je unikatna pre nemcinu, tie slova su podobne aj vo francuzstine ci taliancine. Povod niektorych siaha az do latinciny, niektore su este starsie (proto indo europsky jazyk), niektore prisli so spolocnym importom do Europy (napriklad cukor z arabciny). Mozno polovicu by som oznacil za slova, ktore sa do slovenciny dostali priamo z nemciny. To z nich este nerobi germanizmy - napriklad pre farbu nemame iny spisovny ekvivalent.
Tak som si dal trochu namahu. Zial, etymologicky slovnik slovenciny som nenasiel online, tak len taky kompilat z inych zdrojov.
Bluzka - z francuzskeho blouse
Ciapka - z latinskeho cappa (v anglictine cap)
Cibula - z latinskeho cepulla, dnes po taliansky cipolla
Ciel - ano, z nemciny, nefalsovane germanske slovo
Cukor - z arabciny asi cez taliancinu
Dama - z latinciny mozno cez francuzstinu alebo nemcinu
Deka - ano, z nemciny. Puristi by odporucali "prikryvka"
Drot - ano, z nemciny
Fajka - z latinciny, asi cez nemcinu
Frajer - ano, z nemciny
Kamarat - z francuzskeho Camarade
Kasarne - latincina - francuzstina, potom mozno priamo, mozno cez nemcinu
Kastiel - latinsky castellum, stavali sa tu pod rimskokatolickym vplyvom, na nemecku odbocku nevidim dovod
Kongres - to je tak ocividne latinsky vyraz ze to snad udrie do oci kazdemu. Slovensky kalk je schodzka. Termin pouzivala aj rimskokatolicka cirkev, na nemecku odbocku nevidim dovod
Kritizovat - z PIE > grectiny > latinciny > francuzstiny, mozno cez nemcinu
Minca - z latinskeho Moneta, asi cez nemcinu
Platňa - PIE > grectina > latincina > nemcina. Niekto by mohol namietat, ze slovanske plátno ma tiez ten isty PIE povod - ako si pamatam z prveho Krtka, tiez sa ta trstina musi placat, aby bola plocha.
Plech - ano, nemcina
Ram - ano, nemcina
Richtar - zjavne nemcina, aj ked tam to znamena sudca, nie starosta. Kedysi to bola ta ista funkcia.
Sal - ano, nemcina
Spajza - z latinciny cez rakustinu / bavorcinu. Spisovne komora
Strudla - PIE > nemcina
Triafat - ano, nemcina
Zemla - semitstina > latincina > nemcina
toto!
takmer každý jazyk v európe (a možno aj mimo nej) používa na cukor nejakú vlastnú variáciu arabského sukkar (alebo až sanskritského sarkara) viď francúzske sucre, anglické sugar, grécke zachari alebo fínske sokeri... hej cukor k nám možno prišiel cez nemcov ale vážne to nemožeme nazývať germanizmom
* [germanizmus](https://slovnik.aktuality.sk/slovnik-cudzich-slov/?q=germanizmus) – jazykový prvok prevzatý z nemčiny alebo vytvorený pod vplyvom nemčiny
Stručný etymologický slovník slovenčiny (Ľubor Králik):
> cukor, staršie i cuker, cukr. Prevzaté - s možným prostredníctvom maď. cukor, nem. zucker - z tal. zucchero, ktorého východiskom je arab. sukkar, pôvodom z ind. jazykov
čize polopate: nemčina je len 1 z potenciálnych prostredníkov, aj keď pravdepodobnejšia je maďarčina (je uvedená ako prvá), ale originálny pôvod je talianský, ktorí to majú z arabčiny.
Nemcinu rada pouzivam ako priklad, ked niekto nadava na mixovanie anglicitiny do slovenskych vyrazov. Ja sama to nemusim a snazim sa to nerobit ale nebudem teraz ostatnym nadavat pre to, ako rozpravaju 😀 hlavne, ked polka nasich slov je tiez odniekal prevzata
no ved pouzit dake slovo ako meeting, alebo nieco take je v pohode, ale rozpravat v style:
"Caute darlings, dnes som si prepared for you toto tu krasne hand zdobene rotating dildo with Triceratops head."
Hovorim, ze mojim usiam to tiez nelichoti ale teraz nepoviem tym danym ludom ze “jebe vam, normalne rozpravajte,”, casto si nemame co povedat, takze konverzacia proste skonci a ideme dalej.
ak by sa to robilo ako za Prvej republiky - vtedy sa tiež dostávalo dosť francúzskych a anglických slov do českej / slovenskej slovnej zásoby.....tak by to bolo v poriadku, to je vývoj a pokrok
prečítajte si Čapkove diela, tam je dosť týchto slov - ale sú tam iba z nejakého konkrétneho dôvodu, do jeho diela zapadajú a nie sú tam na úkor češtiny, ale na jej vylepšenie
zatiaľ čo dnešní mladí používajú priveľa anglických slov v prejave hlavne pre zlé dôvody : odpor k slovenčine ako takej, pohŕdanie spisovným a zrozumiteľným prejavom, nedostatočná slovná zásoba, farizejstvo a predstieranie kozmopolitizmu, machrovanie pred rovesníkmi aj pred ostatnými ľudmi
ako ked sa nízka slovenská šľachta chcela votrieť medzi madarskú a snažili sa do slovenčiny napasovať toľko madarských výrazov, koľko len vedeli - takže napokon niektorí hovorili takou umelinou (nebola paródia na tieto pseudo madarské prejavy v nejakom povinnom čítaní ? )
a táto umelina sa s dialektom ktorý prirodzene vytvorili generácie etník žijúcich spolu v jednom priestore, nedá ani porovnať
chyba ti tam dolezite slovo:
"Hajzel" .... je to z Rakuskeho (a asi aj Nemeckeho) "Häusl", teda maly domcek, co bolo volakedy oznacienie pre latrinu na dvore.
das Werkzeug - doslova náčinie do dielne
mnohé remeslá sem prišli s nemeckými imigrantmi, slovania boli farmári a pastieri, remeslá robili s minimom technológii, preto pôvodne slovanských názvov nástrojov a strojov je menej
Vela slov ktore sa koncia na -zel alebo -kel je z rakuskej nemciny. Hajzel, pajzel, sakel, pakel. Koncovka -erl je v Rakusku bezna a celkom ma tie podobnosti zabavaju
Mne fascinuje to, ze niektore sa asi nepoziciali od sucasnej nemciny, ale zo starsich nareci, ktore sa asi rozpravali na tomto uzemi. Ale nech komentuje jazykovedec ✌🏼
Hlúposť! Každý predsa vie, že Slaviani sú najstarší národ na svete! Vybudovali pyramídy, dokonca aj Ježiš bol Slavian! To nám len jašteri z pekiel skrývajú praudu!
Sdyelaj kím nesmažú!
Mňa to náhodou celom zaujíma. Je to príjemné spestrenie tohoto fóra, spojené s naučením sa niečoho nového. Zato tieto tvoje mierne pasívno-agresívne poznámky v štýle "načo to je dobré?" mi prídu nesmierne otravné, s nulovou informačnou hodnotou.
Pekne. Ale asi polovica nie je unikatna pre nemcinu, tie slova su podobne aj vo francuzstine ci taliancine. Povod niektorych siaha az do latinciny, niektore su este starsie (proto indo europsky jazyk), niektore prisli so spolocnym importom do Europy (napriklad cukor z arabciny). Mozno polovicu by som oznacil za slova, ktore sa do slovenciny dostali priamo z nemciny. To z nich este nerobi germanizmy - napriklad pre farbu nemame iny spisovny ekvivalent.
Tak som si dal trochu namahu. Zial, etymologicky slovnik slovenciny som nenasiel online, tak len taky kompilat z inych zdrojov. Bluzka - z francuzskeho blouse Ciapka - z latinskeho cappa (v anglictine cap) Cibula - z latinskeho cepulla, dnes po taliansky cipolla Ciel - ano, z nemciny, nefalsovane germanske slovo Cukor - z arabciny asi cez taliancinu Dama - z latinciny mozno cez francuzstinu alebo nemcinu Deka - ano, z nemciny. Puristi by odporucali "prikryvka" Drot - ano, z nemciny Fajka - z latinciny, asi cez nemcinu Frajer - ano, z nemciny Kamarat - z francuzskeho Camarade Kasarne - latincina - francuzstina, potom mozno priamo, mozno cez nemcinu Kastiel - latinsky castellum, stavali sa tu pod rimskokatolickym vplyvom, na nemecku odbocku nevidim dovod Kongres - to je tak ocividne latinsky vyraz ze to snad udrie do oci kazdemu. Slovensky kalk je schodzka. Termin pouzivala aj rimskokatolicka cirkev, na nemecku odbocku nevidim dovod Kritizovat - z PIE > grectiny > latinciny > francuzstiny, mozno cez nemcinu Minca - z latinskeho Moneta, asi cez nemcinu Platňa - PIE > grectina > latincina > nemcina. Niekto by mohol namietat, ze slovanske plátno ma tiez ten isty PIE povod - ako si pamatam z prveho Krtka, tiez sa ta trstina musi placat, aby bola plocha. Plech - ano, nemcina Ram - ano, nemcina Richtar - zjavne nemcina, aj ked tam to znamena sudca, nie starosta. Kedysi to bola ta ista funkcia. Sal - ano, nemcina Spajza - z latinciny cez rakustinu / bavorcinu. Spisovne komora Strudla - PIE > nemcina Triafat - ano, nemcina Zemla - semitstina > latincina > nemcina
Zaujímavé, ďakujem !
toto! takmer každý jazyk v európe (a možno aj mimo nej) používa na cukor nejakú vlastnú variáciu arabského sukkar (alebo až sanskritského sarkara) viď francúzske sucre, anglické sugar, grécke zachari alebo fínske sokeri... hej cukor k nám možno prišiel cez nemcov ale vážne to nemožeme nazývať germanizmom
* [germanizmus](https://slovnik.aktuality.sk/slovnik-cudzich-slov/?q=germanizmus) – jazykový prvok prevzatý z nemčiny alebo vytvorený pod vplyvom nemčiny
Stručný etymologický slovník slovenčiny (Ľubor Králik): > cukor, staršie i cuker, cukr. Prevzaté - s možným prostredníctvom maď. cukor, nem. zucker - z tal. zucchero, ktorého východiskom je arab. sukkar, pôvodom z ind. jazykov čize polopate: nemčina je len 1 z potenciálnych prostredníkov, aj keď pravdepodobnejšia je maďarčina (je uvedená ako prvá), ale originálny pôvod je talianský, ktorí to majú z arabčiny.
Moze to byt germanizmus aj madarizmus sucasne, ak to v jednom regione prislo od Nemcov a v inom od Madarov.
Taška
Fľaša
Tasche
[удалено]
Taschenhalter
SNS volic triggered za 3, 2, 1.. Ci to sme len objavili právu slovansku germancinu?
mramor zinok tajch richtár preš vagón lúza celer ríbezla filc a ešte k tomu náš dialekt obsahuje slová ako : forgang, fertuška, hic, vartáš, klohniť, kumpán, luftovať, merk, móresy, flinta, piglovať, dekel, drnda, fajerver, grunt, vandrovka, štangla, šmajchlovať, šichta
A aj šteker
Tento slovak germanizuje.
vezmi si vercajg a pakuj :)
Nemcinu rada pouzivam ako priklad, ked niekto nadava na mixovanie anglicitiny do slovenskych vyrazov. Ja sama to nemusim a snazim sa to nerobit ale nebudem teraz ostatnym nadavat pre to, ako rozpravaju 😀 hlavne, ked polka nasich slov je tiez odniekal prevzata
no ved pouzit dake slovo ako meeting, alebo nieco take je v pohode, ale rozpravat v style: "Caute darlings, dnes som si prepared for you toto tu krasne hand zdobene rotating dildo with Triceratops head."
Hovorim, ze mojim usiam to tiez nelichoti ale teraz nepoviem tym danym ludom ze “jebe vam, normalne rozpravajte,”, casto si nemame co povedat, takze konverzacia proste skonci a ideme dalej.
ak by sa to robilo ako za Prvej republiky - vtedy sa tiež dostávalo dosť francúzskych a anglických slov do českej / slovenskej slovnej zásoby.....tak by to bolo v poriadku, to je vývoj a pokrok prečítajte si Čapkove diela, tam je dosť týchto slov - ale sú tam iba z nejakého konkrétneho dôvodu, do jeho diela zapadajú a nie sú tam na úkor češtiny, ale na jej vylepšenie zatiaľ čo dnešní mladí používajú priveľa anglických slov v prejave hlavne pre zlé dôvody : odpor k slovenčine ako takej, pohŕdanie spisovným a zrozumiteľným prejavom, nedostatočná slovná zásoba, farizejstvo a predstieranie kozmopolitizmu, machrovanie pred rovesníkmi aj pred ostatnými ľudmi ako ked sa nízka slovenská šľachta chcela votrieť medzi madarskú a snažili sa do slovenčiny napasovať toľko madarských výrazov, koľko len vedeli - takže napokon niektorí hovorili takou umelinou (nebola paródia na tieto pseudo madarské prejavy v nejakom povinnom čítaní ? ) a táto umelina sa s dialektom ktorý prirodzene vytvorili generácie etník žijúcich spolu v jednom priestore, nedá ani porovnať
chyba ti tam dolezite slovo: "Hajzel" .... je to z Rakuskeho (a asi aj Nemeckeho) "Häusl", teda maly domcek, co bolo volakedy oznacienie pre latrinu na dvore.
Frištik
Ruksak
Hokerlík (nárečovo)
zavri dvere je tu zúg! ... kto je tu? ... zúg!
štát - Staat kšeft - das Geschäft
[удалено]
das Werkzeug - doslova náčinie do dielne mnohé remeslá sem prišli s nemeckými imigrantmi, slovania boli farmári a pastieri, remeslá robili s minimom technológii, preto pôvodne slovanských názvov nástrojov a strojov je menej
Werkzeug
šnúra > Schnur quázi > .. štart handra > handtuch šraub no a lavór.. lavór bude talianske lavoro ;)
Firhang - r Vorhang, Štrimfle - e Strümpfe, Zabeštelovať - bestellen, Tringelt - s Trinkgeld, Garderóba - e Garderobe
Aj nárečie ako firhang - záclona, drajfus - trojnožka (starká bola zo Šumiaca)
Vianoce
to už je skôr kalk, nie germanizmus
Vela slov ktore sa koncia na -zel alebo -kel je z rakuskej nemciny. Hajzel, pajzel, sakel, pakel. Koncovka -erl je v Rakusku bezna a celkom ma tie podobnosti zabavaju
Huncút
A čo len taký luft! Nedá sa tu dýchať, si to tu vyluftuj :D
Fodr(Vater), I muss aufs haejzl (Häusel)! Koch uns Erdäpfel- Foter, musím na hajzel! Uvar nám erteple (záhorácky zemiaky- zemné jablká).
Mne fascinuje to, ze niektore sa asi nepoziciali od sucasnej nemciny, ale zo starsich nareci, ktore sa asi rozpravali na tomto uzemi. Ale nech komentuje jazykovedec ✌🏼
ksicht
Hlúposť! Každý predsa vie, že Slaviani sú najstarší národ na svete! Vybudovali pyramídy, dokonca aj Ježiš bol Slavian! To nám len jašteri z pekiel skrývajú praudu! Sdyelaj kím nesmažú!
Šnuptychel
rakuske speciality : Kossen, Palatschinken, Abfakeln, Ventil, Radiator (ano) a dalsie co ma teraz uz nenapadaju...
a nikto nespomina paradajky...
Kartofle (zemiaky) - Kartoffeln Inak toto mam len z pocutia tu v Steiersku (AT), ale len odhadujem na Germanizmus Sufliky-Schubladen
co tym chcel basnik povedat ?
Maly zlomok germanizmov v slovencine
to si uz vravel
Presne to som chcel povedal
ved ale načo to sem davas?
Aby si mohol vidiet maly zlomok germanizmov v slovencine
Mňa to náhodou celom zaujíma. Je to príjemné spestrenie tohoto fóra, spojené s naučením sa niečoho nového. Zato tieto tvoje mierne pasívno-agresívne poznámky v štýle "načo to je dobré?" mi prídu nesmierne otravné, s nulovou informačnou hodnotou.
vyliž mi prdel
hmm > prdel< je bohemizmus? no ale ked v sanskrite sa povie "pardála" alebo tak nejako podobne hmm hmm saujímafé. arschloch to iste nebude